|
Je tradíciou na Slovensku, že sa pred svadbou stretne starejší s mladomanželmi a oboznámi ich so svadobnými zvykmi. Rodina i starejší sa dohodnú na priebehu svadby a vďaka tomu nedochádza k nedorozumeniam počas svadby.
V deň sobáša príde starejší do rodiny ženícha, kde v krátkosti urobí poďakovanie a odobierku od svadobných rodičov mladého zaťa. Vzápätí oboznámi hostí, čo sa bude diať v nasledujúcich chvíľach, kde sa ide, ako sa tam bude prepravovať, čo sa bude diať pri príchode k mladej neveste a podobne. Starejší vždy informuje ostatných o nasledovných krokoch.
|
Do dvora k mladej neveste sa prichádza so spevom. Pri dverách sa robia tzv. “prekáračky”. Sú zábavné a zapájujú sa do nich často aj hostia. Rodina sa oboznámi za akým účelom sprievod prišiel a koho hľadá. Starejší poďakuje rodičom (z oboch strán) a zinscenuje odobierku mladej nevesty.
U nevesty sa po odobierke popripínajú mužom svadobné pierka a prípadne sa dozdobia stužkami autá. Pri odchode od nevesty starejší znovu oboznámi hostí, kde sa ide na sobáš, akým spôsobom sa bude vchádzať do kostola, ako sa budú prepravovať atď. |
|
Na sobáš sa vchádza buď tak, že ženích ide napred a nevestu privedie otec, alebo prichádzajú všetci spolu, ženích s jeho matkou a nevesta s jej otcom. Hostia so svedkami vchádzajú buď poslední alebo prví. Je dôležité na to upomenúť matrikára alebo farára s organistom. Nasledujú gratulácie od družičky alebo od dohodnutej osoby - pálenka so zákuskami. Odchádza sa do miestnosti, kde pokračuje zábava. Teraz sa častokrát mladí predtým fotia. |
 |
| V sále starejší víta hostí a rozbíja sa tanier - črepiny totiž symbolizujú šťastie. Tam sa dokazuje, ako budú spoločne pracovať na svojom rodinnom šťastí. Nasleduje prípitok šampanským a zať odnesie nevestu za vrch stola v náručí. Ďalší prípitok, krátky a výstižný. Veriaci pridávajú modlitbu. Mladomanželia sa navzájom nakŕmia svadobnou polievočkou. Dobrým zvykom je recitovanie riekanky za súčastného doprovodu klepania lyžičiek po tanieroch "polievka je málo slaná, nevesta je nebozkaná" až do tej doby, kým ženích nepobozká nevestu. Zvyčajne sa to trikrát opakuje. | Čakanie hostí na jedlo sa vypĺňa vtipnými poznámkami nasmerovanými na nevestu, ženícha, svadobné mamky, ockov, svadobných hostí, muziku, starejšieho. Manželia po jedle svojím tancom otvárajú svadobnú zábavu. Môže nasledovať rodičovský tanec. Prestávka po kole sa zvykne využiť na vzájomné predstavovanie rodiny. Predstavenia sú skôr osobné. Ďalšie prestávky sa vypĺňajú svadobnými hrami. |
| O polnoci starejší vysvetlí hosťom, ako prebiehalo začepčenie voľakedy a názorne niečo s nevestou a ženíchom predvedú. Pri snímaní vienka mladej neveste pomáhajú starejšiemu: prvý družba, družica, krstná mamka. Po odobratí vienka sa zloží ženíchovi svadobné pierko a nasleduje vykrúcanka, alebo venčekový tanec. Po tanci sa ide mladá nevesta prezliecť do spoločenských šiat (niekto jej ide pomáhať) a ženích ostáva v sále. Toho zatiaľ, kým sa nevesta prezlieka, prijímajú do cechu ženáčov. Chlapi sa pochytajú, zaspievajú si a niečím si pripijú s čerstvým ženáčom. | Keď privítame mladú ženu (už nie nevestu), nasleduje krájanie torty. Svadobná torta je tiež symbolom šťastia. Pri spoločnom krájaní majú mladomanželia ukázať, že vedia svoje šťastie uchopiť pevne do rúk. Potom mladí skladajú gazdovskú prísahu. Táto prísaha sa skladá na metlu a na varechu. Na záver tejto prísahy si mladí pripijú, aby spečatili svoj sľub. Sľubovať môžu i svokry nad prípitkom. |
Na záver starejší ďakuje všetkým, ktorí nejakým spôsobom prispeli k úspešnému svadobnému dianiu.
Čítajte ďalej: História svadby