Úspech svadby je založený hlavne na spolupráci medzi starejším, Dj, hudobníkmi a snúbencami. Vzorom pre hostí sú mladomanželia a spravia iba to, čo aj mladomanželia. Mladomanželia sa musia aktívne účastniť na programe, inak je 12-14 hodinová svadba veľmi nudná. Je to znak toho, že mladomanželom na hosťoch záleží.
Nesmie sa zabudnúť na:
|
U zaťa sa dohaduje:
|
U nevesty sa dohaduje:
|
|
Vypýtanie nevesty za ženu by malo byť veselé a vtipné. Tento akt má naladiť svadobných hostí tak, aby počas celej svadby panovala radostná a veselá nálada. Mladý zať so svojou rodinou a so starejším prídu k domu nevesty, aby ju vypýtali za ženu. Starejší predstavuje hovorcu za mladého zaťa a jeho rodinu.
Pri samostatných odobierkach pýtanie najčastejšie prebieha pri vchodových dverách domu nevesty (ak je tam dosť priestoru pre všetkých). Svadobný sprievod zaťa víta nejaká hádavá (výrečná) osoba a veselými poznámkami sa ich snaží vyspovedať, prečo vstupujú do ich domu. |
Jej vynaliezavosti sa v otázkach medze nekladú. Musia byť však ladené v slušnom tóne bez nádychu možných urážok.
Po pozvaní svadobného sprievodu zaťa do domu nevesty pokračuje akt - vyberanie si nevesty (mladý zať má možnosť vybrať si nevestu z troch dievčeniec, ktoré mu postupne privedú). |
Po príchode k ženíchovi si starejší zvykne pripraviť družbov, ktorí mu budú asistovať po príchode k neveste. Potrebuje dvoch slobodných chlapcov (družbov), ktorí pôjdu hľadať nevestu. Do vrecka saka sa im môže dať po fľaške (ťapke) pálenky, ktorým sa hovorí aj lampáše, aby si mohli posvietiť na cestu a aby vybrali pre ženícha tú pravú. U nevesty sa medzi tým zamaskujú dve ženy (prípadne môže byť zamaskovaný aj chlap), ktoré sa ženíchovi podstrčia namiesto nevesty. Nevestu ponúknu družbom ako tretiu v poradí.
|
Odobierka je veľmi slávnostný akt svadby pred svadobným sprievodom, počas ktorej si rodičia a snúbenci (i všetci prítomní) vzájomne ďakujú za všetko, čo (počas uplynulých rokov) spoločne krásneho zažili a pre seba urobili. Túto príležitosť využívajú i na to, aby si počas nej vzájomne odpustili všetko, čo ešte nestačili, lebo pre získanie šťastia v novom živote je potrebné a nevyhnutné vykročiť bez tejto záťaže. V minulosti robievali krstní otcovia budúcich mladomanželov samostatné odobierky, zvlášť u ženícha a zvlášť u nevesty. A až po nich nasledoval akt vypýtania nevesty. | V súčasnosti sa najprv začína odobierkou u ženícha. Potom svadobný sprievod zaťa ide vypýtať nevestu a až po vypýtaní sa pokračuje odobierkou nevesty. No a odtiaľ sa už ide na sobáš. Takýto scenár sa zvolí vtedy, keď nevesta a ženích pochádzajú z blízkeho okolia a presun svadobného sprievodu od jedného k druhému trvá len krátko. Z toho vyplýva, že spoločná odobierka je praktickejšia. |
Počas odobierky najprv starejší robí poďakovanie rodičom a potom vyzýva nevestu, respektíve ženícha, aby predstúpili pred rodičov. V tomto čase na zvýraznenie aktu odobierky sa zvyčajne spieva sloha svadobnej piesne: "Pokľakni nevesta (pokľakni ženích) na čiernu zemičku, budeš odprosovať otca aj mamičku."
Majú to na starosti družice, ktoré to robia buď pred alebo po odobierke.
Mladomanželov sprevádza počas oficiálnej časti odobierok buď mama, otec, alebo prvá družica či prvý družba.
Je dôležité reálne naplánovať časový plán všetkých presunov. Hostí sa na meškanie neupozorňuje.
Väčšinou idú snúbenci na sobáš jedným autom, ktoré je na čele kolóny, ale niekedy idú aj zvlášť. Ženích ide s družicou alebo so svadobnou mamkou a nevestu vedie družba alebo svadobný otec. Je to na rozhodnutí snúbencov podľa ich možností a zaužívaných zvykov. Ak idú snúbenci zvlášť, tak ženích je na čele sprievodu, potom idú všetci hostia a nevesta prichádza posledná.
V niektorých oblastiach pred nevestou alebo aj pred zaťom kráča dieťa (deti), ktoré buď posýpa pred nimi kvety, alebo nesie na vankúšiku krížik (na ktorý mladý pár skladá prísahu). Občas na vankúšiku bývajú aj obrúčky mladomanželov.
Sobáš ja najdôležitejšia časť svadobného dňa a preto celej jeho príprave treba venovať najväčšiu pozornosť.
Úlohou starejšieho je upozorniť hostí akým spôsobom, resp. kde sa majú v kostole usadiť. Svadobní hostia si sadajú a zapĺňajú lavice odpredu. Pre usadenie rodičov a najbližšej rodiny sa ponecháva len jedna (prvá) lavica na každej strane. Nezáleží však na tom, či hostia sedia vpravo alebo vľavo. V zadných laviciach sedia teda ľudia, ktorí sa chcú zúčastniť bohoslužby, alebo sa prišli len pozrieť či pogratulovať mladomanželom.
Po obrade býva pekným zvykom ak svadobní hostia vytvoria pre mladých tzv. špalier, cez ktorých sobášiaci vyvedie mladomanželov až na miesto, kde im ako prvý pogratuluje a následne aj všetci ostatní zúčastnení. Špalier vyjadruje symbolické vyprevadenie mladých do života zo strany pozvaných hostí. Pri jeho dobrom zorganizovaní sa vytvorí vynikajúci priestor pre postupné gratulácie, čiže najprv najbližšia rodina a až potom ostatní hostia.
Odporúča sa pred sobášom. Všetci sú vtedy "upravenejší", a keď sa fotenie odohráva počas svadobnej zábavy, často naruší atmosféru v sále.
Čítajte ďalej: O šatách a oblekoch